Obec Kuklov leží na slovenskom Pomoraví, na takzvanom Záhorí. Záhorie je zaujímavé nielen podľa pôvodu a útvaru, ale dnes aj podľa zvykov, nárečia slovenského „záhoráckeho“ ľudu. Náš kraj obývali národy, na ktoré spomínajú už nielen hrobky a vykopávky, ale aj historické písomné pamiatky. V rokoch 200 pr. n. l. tu boli Keltovia, Galovia, usadili sa najmä pri Morave, pri jej tokoch, pri Chvojnici, Myjave, Rudave. Boli to už roľníci, mali kosák a obilie mleli kamennými žarnovmi. Náš kraj bol už v rannej historickej dobe zaľudnený a rímske légie prinášali sem základy vtedajšej vzdelanosti a osvety. Boli to prvé zásahy kresťanstva na území Slovenska. Po nich okolo roku 660 prišli Avari, kočovníci, výborní jazdci a lukostrelci. Avarov porazil Karol Veľký, galský cisár na konci ôsmeho storočia. Slovania mali rázovitú povahu. Hlavné charakteristiky tejto povahy sú: • Skromnosť • Dobrosrdečnosť • Pohostinnosť. Na druhej strane však nesvornosť, nedisciplinovanosť, neposlušnosť voči postaveným svojho rodu. Bojovali iba vtedy, keď boli napadnutí. Boli nábožní, verili v Boha – stvoriteľa sveta. Verili v posmrtný život. Verili v duchov. Naše Záhorie bolo nárazovým územím kade prebiehali aj deje strednej Európy. Bolo akoby brázdou na úvratí dvoch kultúr, dvoch európskych svetov. Všade kde mali Sikuli svoje „ploty“, ohrady, pevnôstky vyskytuje sa i nejaké usadlisko, dedinôčka menom Kuklo-Kuklev. Kuklov, že tam vraj „kukučka kukuje“ ako to Šarišania hovoria. Pôvodný Kuklov, ako sikulská vojenská jednotka ležal na svahu duny, najvyššieho bodu vŕška rieky Moravy ku Šaštínu. Praobyvatelia nášho chotára a okolitého kraja boli Slováci, pozostalí z Veľkomoravskej ríše, ktorí boli poväčšine pastieri a pritom obrábali aj svoje pole.
Kedy mohli Sikuli stavať kaplnku, čiže „kostelík“ v Kuklove? Okolo kostolíka bol cintorín. Kostolík mal základy z kameňa a tehly. Táto kaplnka mohla byť stavaná v roku 1090, lebo cirkev Štefana kráľa vyhlásila za svätého r. 1083 a Sikuli boli medzi prvými, ktorí stavali ku jeho úcte kostoly. Značný obrat nastal v živote kuklovského chotára v rokoch 1195 -1240. Vtedy mali pokoj i sikulské stany i obyvateľstvo. Našu obec zaujíma cesta z Moravského Jána, Sekule, Borský Jur, Kuklov, Šaštín – zvaná „veľká cesta“ od Bratislavy k Holíču a od Šaštínskej križovatky k Ostrížu. Kuklovskí zemani mali prestaveného hadnaďa, ktorý úradoval v obecnej kúrii. Myjava najmä pri Kuklove bola bohatá na vodu, mala mŕtve ramená, robili pri nej kanáliky. V Kuklove sa dlho držala povesť, že obec založil rybár pri Myjave. Kde mohla byť prvá poloha našej obce? - Rozhodne na nejakej i keď malej výšine, aby ju Myjava na jar nezaliala. Pole za dnešným kanálom patrilo susedným obciam. Kanál – Kopánka v stredoveku Kopaná bola teda hraničným pásmom kuklovského chotára. Obec nebola súvislá.
Domy sa stavali na pridelenom okruhu – lazy, kopanice. Prvými obyvateľmi boli pastieri, roľníci aj zo sikulskej posádky, zaľudnená bola z Moravského kraja. Meno si prevzala od sikulskej posádky nad „kostelíkom“ z Kuklo – na Kuklew – Kuklov. Obyvateľstvo obce sa natoľko rozmnožilo, že im nestačil malý kostol na vŕšku pri skuklskej posádke aj preto si vystavali kostol na dnešnom mieste. Pôvodný kostol sv. Štefana bol na dnešnom „kostelíku“. V Kuklove bol farárom istý Ján Pavelka, ktorý z Kuklova prešiel do Dojča. Pamiatky po sikuloch: Sikuli boli usadení v pohraničných posádkach, kým obyvateľstvo bolo slovenské a pozostávalo z roľníkov a pastierov. I oni mali vymedzené pole, lúky, lesy. Všetci Sikuli mali zemanské výsady a neboli podriadení nijakému panstvu. Pomenovali svoje lúky, polia, cesty, valy maďarskými názvami, ktoré sa dodnes používajú.
